Poľovný revír

Poľovnícke združenie Obyce - Machulince, Suličín - Žitavany obhospodaruje poľovný revír Obyce – Machulince – Žitavany – Suličín. Celková výmera poľovného revíru je 3136 ha, z toho lesné poľovné pozemky majú výmeru 1361 ha a poľnohospodárske poľovné pozemky majú výmeru 1775 ha. Poľovný revír je zaradený do Poľovnej oblasti J XXVIII Tríbeč, chovateľského celku Zlaté Moravce J XXVIII-2.

Orografické členenie a geologická stavba

Poloha poľovného revíru je na rozhraní viacerých geomorfologických jednotiek v rozmedzí 200 až 670 m n.m. Podľa regionálneho geomorfologického členenia patrí revír do oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a podcelku Žitavská pahorkatina. Slovenské stredohorie zasahuje do poľovného revíru jediným pohorím - Pohronským Inovcom. Poľovný revír je z geologického hľadiska tvorený dvomi výrazne odlišnými skupinami hornín. Nížinná časť revíru má pestrú stavbu tvorenú sedimentálnymi horninami rôzneho veku a zloženia. Na povrch vystupujú vrstvy pliocénneho volkovského súvrstvia jazerného respektíve riečno-jazerného pôvodu. Mocné štrkové a piesčité komplexy sú oddelené málo mocnými polohami vápnitých ílov. V Pohronskom Inovci je komplex výlevných vulkanických sarmatských hornín, pozostávajúcich v severnej časti územia najmä z prúdov leukokrátnych andezitov a v južnej časti prevládajú chaotické brekcie pyroklastických andezitových prúdov.

Hydrologické pomery

Územie poľovného revíru hydrologický patrí do povodia Žitavy, ktorá je ľavostranným prítokom Nitry. Sieť Žitavy je vejárovitá a zo svahov Pohronského Inovca priberá viacero nie príliš výdatných prítokov a to Sviniarsky potok, Skerešov potok, Hlboký potok, Suchý potok a potok Širočina.

Klimatické pomery

Oblasť poľovného revíru patrí do európsko-kontinentálnej klimatickej oblasti mierneho pásma s oceánskym vzduchom, ktorý sa transformuje na kontinentálny. Popri prúdení oceánskeho vzduchu je tu i južné prú¬denie od Stredomoria, prinášajúce najvýdatnejšie zrážky najmä na jeseň a na jar, ako aj prúdenie arktického vzduchu, ktorý prináša značné ochladenie v zime. Oblasť patrí medzi najteplejšie oblasti Slovenskej republiky.

Klimatické charakteristiky:

• priemerná ročná teplota vzduchu : 9,1 C
• priemerný ročný úhrn zrážok : 642 mm
• priemerná ročná relatívna vlhkosť : 79 %
• priemerný ročný výpar z povrchu pôdy : 500 mm
• prevládajúci smer vetrov : SZ
• priemerná rýchlosť vetra za rok :  2-3 m/s

Charakteristika lesných a poľnohospodárskych poľovných pozemkov a intenzita ich obhospodarovania

Súčasný stav a druhové zloženie lesnej pokrývky je výsledkom dlhotrvajú¬cich zmien, či už prírodných, alebo vyvolaných činnosťou človeka. Najzachovalejšia zostala lesná pokrývka v horskej oblasti na svahoch Pohronského Inovca.
Najvyššie položené oblasti revíru pokrývajú spoločenstvá bučín /Fagion/. Sú rozšírené v území priemerne nad 600 m n.m, ale na chladnejších a tienistejších miestach schádzajú aj do nižších polôh. V týchto spoločenstvách je dominantný buk lesný /Fagus sylvatica/. Ďalej tu nachádzame javor mliečny /Acer platanoides/, javor horský /Acer pseudoplatanus/, hrab obyčajný /Carpinus betulus/, jaseň štíhly /Fraxinus excelsior/, dub zimný /Quercus petrea/ a lipu veľkolistú /Tilia platyphyllos/.
Bučiny v nižších polohách pozvoľna prechádzajú do dubového stupňa. Najrozšírenejším vegetačným útvarom v rámci dubového stupňa sú lesné spoločenstvá zväzu hrabových dúbrav - Carpinion betuli. Z drevín sa v nich uplatňujú duby, hlavne dub zimný /Quercus petrea/, dub letný /Quercus robur/ a hrab obyčajný /Carpinus betulus/. Menej zastúpený je jaseň štíhly /Fraxinus excelsior/, javor horský /Acer pseudoplatanus/, javor mliečny /Acer platanoides/, lipa malolistá /Tillia cordata/, lipa veľkolistá /Tillia platyphyllos/ a na tônistejších stanovištiach buk lesný /Fagus sylvatica/.
Lesné spoločenstvá najnižších polôh Pohronského Inovca, ale najmä celú pahorkatinnú časť revíru označujeme ako teplomilné dúbravy. Zvyškom týchto spoločenstiev sú početné lesíky, hájiky a remízky v rámci poľnohospodárskej krajiny. Hlavnú zložku stromovej etáže tvorí dub zimný /Quercus petraea/, dub cerový /Quercus cerris/, javor poľný /Acer campester/ a agát biely /Robinia pseudoacacia/, ktorého expanzia ovplyvnila pôvodnú druhovú skladbu týchto porastov. V revíri rastú aj druhy nepôvodné ako borovica /Pinus sylvestris/ a smrek /Picea abies/.
Podľa zastúpenia jednotlivých drevín je podiel lesných porastov nasledujúci : dubiny 75%, dubiny v zmesi s ihličnanmi 8%, agátiny 7,11%, dubové bučiny 3,8%, borina 2,02%, bukové dubiny 2,05%, bučiny 2,0%, smrečina 0,02%.
V Pohronskom Inovci sa po vyklčovaní lesa v bukovom stupni vytvorili lúčno-pasienkové spoločenstvá. Pre lúky a pasienky vyšších polôh Pohronského Inovca sú typické malé ostrovčeky prameniskovej vegetácie a rašelinných či slatinných lúčok zväzu Molinion coeruleae. Takéto spoločenstvá sa nachádzajú v oblasti Škripca.
Obhospodarovanie lesných poľovných pozemkov sa odvíja z decenálnych predpisov LHP. Na lesných poľovných pozemkoch poľovného revíru hospodária Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, OZ Topoľčianky a lesné pozemkové spoločenstvá progresívnym intenzívnym spôsobom.
Prevažná časť poľnohospodárskych poľovných pozemkov je tvorená Žitavskou a Pohronskou pahorkatinou pozdĺž rieky Žitavy a jej prítokov so stredne až veľmi úrodnými pôdami. Vysoký stupeň zornenia /79,66%/ poukazuje na výborné podmienky pre poľnohospodársku výrobu. Geomorfologické, klimatické a pôdne podmienky vytvárajú vhodné podmienky pre pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice na siláž, repky olejnej a ľanu. Menšiu časť poľnohospodárskych poľovných pozemkov tvoria vinice, lúky, pasienky a záhrady.
Na poľnohospodárskych poľovných pozemkoch v rozsiahlych lánoch poľnohospodárskych monokultúr sa používa vysoký stupeň mechanizácie a chemizácie.